Príbeh friendov. Kamošov, ktorí vás podržia!

Lezenie je dnes populárny šport. Od svojho vzniku však prešlo obrovským vývojom v oblasti etiky aj vybavenia. Prvé pokusy o výstupy na hory sa datujú približne do šestnásteho storočia a nemali športový charakter. Lezenie na kopce sa spájalo s lovom kamzíkov alebo ťažbou drahokamov. Až v devätnástom storočí sa horolezectvo začalo považovať za športovú aktivitu. A ako to už v ľudstve býva, netrvalo dlho a horolezci boli schopní používať kovové skoby, kliny a rebríky, aby zdolali aj tie najstrmšie steny a stáli na najvyšších vrcholoch. 

V sedemdesiatych rokoch 20. storočia tak nastala "horolezecká kríza". Lezenie prestalo byť takou výzvou a horolezci, ktorí si príliš "pomáhali" technickými výdobytkami, začali strácať obdivovateľov, nehovoriac o invazívnosti technického lezenia pre prírodu. Odnímateľné lezecké pomôcky, bez ktorých si už tento šport nevieme predstaviť, však neboli vždy samozrejmosťou. A s ich rozvojom sa prirodzene naštartoval aj rozvoj voľného lezenia.

V tej dobe začal Ray Jardine (letecký inžinier, špičkový lezec a horolezec, inštruktor potápania, pilot rogala, pilot klzáku, parašutista, long-distance hiker, cyklista, motocyklista, dizajnér gearu, kajakár, veslár a hlavne otec ultraľahkého trekingu) experimentovať s vlastne banálnou myšlienkou - vytvoriť rozťahovacie, kompaktné zariadenie, ktoré by sa dalo ľahko vložiť do trhlín, použiť na istenie horolezca a tiež ľahko vybrať a znovu použiť. Vtedy ešte netušil, aký veľký krok vpred to bude v lezení znamenať.

Počiatok

Ray začal uvažovať o prvých "friendoch" už v roku 1971. Využívajúc svoje vzdelanie v oblasti leteckého inžinierstva sa Ray pokúšal vymyslieť zariadenie, ktoré by sa ukotvilo v trhline a držalo tým silnejšie, čím väčší tlak by sa naň vyvíjal. Stále však narážal na problémy. Nakoniec, približne o sedem rokov a nespočetné množstvo vylezených stien neskôr, sa spolu s britskou značkou Wild Country dostali na svetový trh a vyvolali revolúciu v lezení.

"V lete 1973 sa mi Mike Lowe snažil predať niekoľko svojich nových klinov, ktoré vymyslel jeho brat Greg Lowe. Vysvetlil mi, že fungujú na princípe špirálovej vačky s konštantným uhlom. Intuitívne som videl, že táto koncepcia je životaschopná, a cítil som, že by to mohol byť nápad, ktorý som hľadal. Kúpil som tri kusy. Nanešťastie, keď som ich prvýkrát vyskúšal, všetky tri sa vyvrátili a skĺzli po lane, takže som vyliezol z pästnej spary obtiažnosti 5.9 bez istenia. To bolo aj naposledy, čo som ich použil." uvádzá príbeh Ray.

A pokračuje "Tvar špirály s konštantným uhlom je v prírode všadeprítomný. Od mušlí a šišiek až po vírivé gradienty barometrického tlaku a veľké špirálové hmloviny (galaxie). V skutočnosti je to len prejav rovnomerného rastu. Descartes tento princíp matematicky opísal v roku 1638 a nazval ho rovnoramenná špirála. Neviem, kde Greg prišiel na nápad aplikovať tento koncept na istiace zariadenie vhodné na spájanie. V každom prípade môžeme Gregovi poďakovať..."

Skonštruovať funkčné mechanické zariadenie neskoršieho friendu sa však ukázalo ako obrovská úloha. Pri spätnom pohľade sa ukazuje, že na to bol potrebný človek s leteckými inžinierskymi schopnosťami, zvedavou mysľou a extrémnou motiváciou a vášňou pre horolezectvo - čo je skutočne vzácna kombinácia. "Niekoľko mesiacov som pracoval v inžinierskej dielni Billa Forresta na prototypoch vačiek, testoval som ich v miestnych lezeckých oblastiach a po večeroch doma vymýšľal konštrukčné vylepšenia. Nakoniec som vyradenými prototypmi naplnil niekoľko veľkých krabíc." uvádza Ray v článku o vzniku friendu na svojom blogu.

Osvietenie

"Až raz, keď som vyskúšal možno všetky svoje nápady, ma Stvoriteľ osvietil (Rayovými slovami: " The Creator enlightened me!") konceptom dvojitej sady vyvážených a nezávisle odpružených vačiek. V princípe fungujú podobne ako kolesá auta - s nezávislým odpružením by sa každá z týchto vačiek mohla prispôsobiť veľmi rôznym nerovnostiam povrchu." Zostrojil teda prvé prototypy a začal ich testovať na skalách, najmä v Yosemitoch.

Prvú cestu, ktorú vyliezol s použitím prototypu friendu, nazval Fantasia 5.8 (Split Rocks), po ktorej nasledovali desiatky ďalších úspešne vylezených ciest. Čoskoro si uvedomil potenciál friendov. Na konci sezóny 1974 vzal Ray so sebou troch kamarátov a pomocou prototypu friendov sa pokúsili vyliezť za jeden deň legendárnu cestu The Nose (El Capitan), ktorá sa bežne technicky liezla najmenej tri dni. Napriek tomu, že ich počas výstupu prekvapil trojhodinový dážď, výstup aj tak zvládli za 20 hodín celkového času, čím posunuli predchádzajúci trojdňový rekord. Treba zdôrazniť, že Ray a jeho priatelia neliezli voľne a friendy využívali aj na technické lezenie, nielen na istenie. Napriek tomu to bol stále obrovský pokrok! Ray Jardine sa pokúsil o voľný prelez "Nosu" už v roku 1980, ale prvým človekom, ktorý voľne vyliezol "The Nose", bola dnes už legendárna lezkyňa Lynn Hill - a to až o 20 rokov neskôr.

Vznik spoločnosti Wild Country

Prečo sa friendy nevyrábajú v Amerike, ale v Británii, keď ich tvorca je Američan? Je to jednoduché. Ray nemohol v Amerike nájsť nikoho, kto by mal odvahu a chuť sa do výroby a predaja frendov pustiť. Niekoľko rokov predtým sa však zoznámil s Markom Vallancom, britským horolezcom, ktorý Raya povzbudzoval, aby svoj projekt rozvíjal - najmä preto, že túžil mať sadu friendov, ktorú by mohol používať sám pre seba v Británii. A tak sa stalo, že Mark z ničoho nič dostal od Raya dopis, v ktorom ho požiadal, aby vyrábal friendy v UK, v Peak District. Mark sa chopil príležitosti a pozval Raya a jeho partnerku, aby prišli do Veľkej Británie a zostali u neho. Počas svojej návštevy si Ray odškrtol niekoľko klasických britských skalných výstupov a vyliezol niekoľko ťažkých prvovýstupov. Stačí sa pozrieť na cestu "Ray's Roof" E7 6c na Baldstones, ktorá dodnes vzbudzuje rešpekt

Slovo dalo slovo, takže zostávalo len vytvoriť značku. Inšpirácia prišla sama. Jedného dňa Mark Vallance, ktorý trpel miernou dyslexiou, čítal o novej lezeckej ceste "Wide Country" v parku Eldorado Canyon v americkom Coloradu. Keď si uvedomil, že si názov zle prečítal, okamžite to využil a spoločnosť pomenoval "Wild Country". Originálne písmo vychádza zo štýlu, ktorý používa služba národných parkov USA na svoje značky a značenie turistických trás. Chýbalo už len logo. Neskôr, keď bol Mark v USA, vydal sa skoro ráno z Las Vegas do Snowbirdu, aby sa stretol s priateľmi a zalyžoval si. Pred svitaním pozoroval východ slnka nad púšťou. Zdalo sa mu to také inšpirujúce, že sa okamžite rozhodol túto scénu použiť. Vychádzajúce slnko pretkané dvoma tenkými pruhmi mrakov je odvtedy logom Wild Country. V roku 1977 tak Mark založil spoločnosť Wild Country, ako ju poznáme dnes.

Úspech friendov je dnes zrejmý, ale vtedy určite nebol. Začiatky boli ťažké. Nebolo ľahké nájsť dodávateľov a odborný personál, nehovoriac o financovaní. Mark však zariskoval, dal výpoveď v práci a požičal si všetky peniaze, ktoré mohol. Preslávil sa tým, že sa nechal nafilmovať pri (na tú dobu) obrovskom páde prvolezca do dvoch friendů. Jeho pád v ceste Dexterity na Millstone Edge v Peak District bol uvedený v relácii BBC "Svet zajtrajška". A odvysielanie krátko po uvedení prvých friendov do predaja v roku 1978 nemohlo urobiť lepšiu reklamu. V priebehu šiestich mesiacov sa friendy vyvážali do šestnástich rôznych krajín. Mark bol vizionár, ktorý riskoval a dokázal to. Horolezci rýchlo pochopili výhody tejto novej pomôcky a začali ju masovo používať. V nasledujúcich rokoch sa friend neustále vyvíjal a zdokonaľoval, čo zahŕňalo technické inovácie, rôzne veľkosti a materiály.

Odkiaľ sa vzal názov friend?

Ray sa veľmi obával (pravdepodobne oprávnene), aby mu jeho vynález niekto neopozeral a "nevyfúkol". Všetci jeho priatelia, ktorí vedeli, na čom pracuje, a pomáhali mu testovať prototypy, boli zaviazaní mlčanlivosťou. Ray preto schovával prototypy svojich friendov v modrom vrecku a vyťahoval ich, len keď si bol istý, že nikto nie je nablízku. Jedného dňa však bolo v okolí proste príliš veľa ľudí, a tak sa ho jeho lezecký partner Chris Walker jednoducho spýtal: "Do you have the bag of friends, Ray?" A odvtedy sa friendom jednoducho tak hovorí. 😊

Vplyv na lezeckú kultúru

Lezecké friendy sú dnes ikonickými symbolmi sveta lezenia a pripomínajú, ako môže jedna inovatívna myšlienka zmeniť celú kultúru a šport. Ray Jardine sa stal horolezeckou legendou a jeho príbeh o vytvorení friendov zostáva inšpiráciou pre všetkých, ktorí sa venujú tomuto náročnému športu. Friendy umožňujú lezcom dosahovať neuveriteľné výkony a voľným štýlom preliezať aj tie najťažšie cesty. Vďaka nim sa lezenie stalo bezpečnejším a prístupnejším pre širokú verejnosť.

Súčasný stav

V súčasnosti je na trhu mnoho rôznych značiek a modelov friendov alebo súvisiacich výrobkov. Čo si o nich myslí samotný Ray?

"Predovšetkým mám pocit, že niektoré z nich sú slabšej kvality. Tak ako by ľudia nešli k šarlatánom na operáciu mozgu, nie je múdre zveriť svoj život lacným napodobeninám friendov z horších materiálov. Za druhé, existujú výrobky, ktoré sú, aspoň podľa môjho názoru, teoreticky nefunkčné. Príkladom je trojvalčekový mechanizmus. Analogicky, trojkolesové vozidlá boli pred rokmi zakázané pre ich prirodzenú nestabilitu. Mnohé z týchto ďalších dostupných vecičiek sú matematicky nebezpečné a určite by som im nezveril svoj život. Za tretie, existuje množstvo takzvaných vylepšení, ktoré v skutočnosti nie sú ničím iným ako obchádzaním patentov. Očakávam, že časom vyjdú z módy - medzitým by sme si mohli uvedomiť, že sa okolo nich robí len humbuk. A nakoniec, teraz, keď sa končia patenty friendov, vidíme ich virtuálne kópie od veľkých výrobcov. Verím vo vyššie zákony, čo je hlavný dôvod, prečo odporúčam len originálne výrobky, a tie sú od spoločnosti Wild Country."

Spoločnosť Wild Country od 70. rokov minulého storočia rozšírila svoj sortiment o lezecké vybavenie, ako sú sedáky, prilby, hardware, oblečenie aj doplnky.

Recenziu súčasných, ikonických friendov značky Wild Country od nášho ambasádora Filipa Zaorala prečítajte si nižšie!