"Podstatou zenu je, že žijete v prítomnom okamihu, tak vedome a sústredene, že vás nemôže prežiť nič, čím bytostne nie ste."

Gipsy bol vrcholom

"S prípravou som to nepreháňal, ale zase úplne z nuly to nebolo. Zhruba dve tretiny trasy som si prešiel dopredu, asi týždeň pred štartom. Pri všetkých kľučových miestach som vedel, kadiaľ pôjdem. Azda najťažšie miesto, Kamzickú trhlinu, som ale nikdy predtým neskúšal. Je náročná v tom, že na druhej strane sa zjazduje spádová dolina, a práve tam sa väčšina ľudí, ktorí sa pokúšajú o zostup, zľakne lavín. Bol som tam skoro ráno a bol to jeden z najlepších zjazdov dňa. Tvrdý sneh, tomu sa hovorí betónový zjazd!"

Matěj vyrazil z Téryho chaty, kde ho čakal otec. Deň predtým sa kvôli víchrici takmer nedostal hore. "Príchod na Terinku bol ako oáza. Snažil som sa trochu si oddýchnuť, ale na veľké posedávanie s kamarátmi do noci to nebolo. Začal som hodinu pred polnocou. Gaba Šlárka počas svojho rekordného prechodu pozoroval mesačný svit. Ja o meteorológii veľa neviem, takže som mal čelovku Tikka (základný model stojaci asi 500 Kč - pozn. red.) a s ňou som videl akurát tak na špičky lyží. Vyrazil som proti smeru hodinových ručičiek na Žltú lávku a Gerlachovské spády. Tú cestu poznám, ale teraz som išiel v noci. V nej je všetko iné, horšie. Život, ktorý vidíte v údolí, je iný ako ten váš. Pozrieš sa dolu a vidíš svetlo, pokoj, spánok. Ty, naopak, smeruješ do neistoty. Si sám. Bojuješ o svoj život. Musíš úplne koncentrovať, aby si neurobil chybu. Je to jednoducho úplne iný svet."

O tom hovorí aj Matejov obľúbený citát od Eckarta Tolleho: Podstatou zenu spočíva v tom, že žijete v prítomnom okamihu, tak vedome a sústredene, že vás nemôže prežiť nič, čím bytostne nie ste. "Zo začiatku sa mi nešlo ľahko. Nič nenasvedčovalo tomu, že pokus bude rýchly. Minul som Zbojničku, z ktorej bolo vidieť len svetielko, potom Studené sedlo. Podmienky zlé a ja som časovo výrazne zaostával za Gabom. Mal som plán že na začiatku budem šetriť sily, ale bol som úplne zničený. Asi v štvrtine cesty sa to začalo lámať, a keď som zlyžoval Kamzickú/Vyššiu štrbinu, začalo to byť dobré. Koniec už poznáte."

Tatarkov prechod bol zatiaľ Matejovým najväčším úspechom. Rozhodne však nemá byť jeho posledným. "V Tatrách je nespočetné množstvo výziev. Minulý rok som si napríklad vyskúšal účasť na Sherpa Rallye. Malý problém bol v tom, že môj pomocník si dal na Hrebienku jedno pivo, potom dve, tri... a celú trasu som išiel bez občerstvenia. Zachránil ma až kamarát, ktorý išiel so mnou so svojou malou dcérkou, ktorá mala detskú fľaštičku s vodou. Došiel som to na pitíčka," smeje sa Matěj. Keď príde reč na jeho ďalšie tatranské plány a prechody, ktoré by si chcel zopakovať, usmieva sa. "Nie je asi nič zaujímavejšie ako prechod Vlada Tatarku. Teraz budem musieť vymyslieť vlastný prechod. Mám v hlave pár nápadov. Uvidíme, či sa ich podarí zrealizovať."

Nie je čas byť pomalý

Matej Bernát je ďalším mužom, ktorý sa snaží zdolávať hory "naľahko". Štýl, ktorý v skitouringu presadzuje jedna z jeho najznámejších osobností, manažér spoločnosti Dynafit Benedikt Böhm. V alpinizme je potom Matějovým najväčším vzorom legendárny Ueli Steck, ktorý sa vydal rovnakou cestou. "Beniho a Ueliho prístup má mnoho výhod. Po prvé, môžem byť späť skôr, ako sa začne moja šichta na zubárskom kresle," usmieva sa. "Ale hlavne, som flexibilný. Keď sa blíži zmena počasia, často môžem zmiznúť skôr než to začne. Jediné, na čo si musím dávať pozor, je moja koncentrácia. Hory neodpúšťajú chyby, a aj keď mám v nohách niekoľko tisíc výškových metrov, nemôžem poľaviť."

Matěj sa pokúsil napodobniť Böhmov rýchlostný pokus aj minulý rok, keď si dal za cieľ slávnu sedemtisícovku Pik Lenin na hranici Kirgizska a Tadžikistanu. Cieľom bolo vyraziť zo základného tábora na vrchol a vytvoriť rýchlostný rekord, o ktorý sa predtým nikto nepokúsil. "Chcel som si vyskúšať, ako moje telo funguje vo výške, ale plán nevyšiel. Mal som žalúdočné problémy a defacto len jeden deň na pokus. Mohol som to buď skúsiť, alebo zabaliť. Vo výške 6 730 metrov som sa otáčal." O sedem dní neskôr sa mu však podarilo zúčastniť sa na legendárnych pretekoch Beskydská sedmička a na 101-kilometrovej trati s celkovým prevýšením päť a pol tisíc metrov skončil štvrtý.