top of page

6. července 2023

Autor: Karel Glogar | účastníci Dynafit Ultra Campu | FOTO Jan Poláček

FOTO report z DYNAFIT Ultra Campu

6. července 2023

Autor: Karel Glogar | účastníci Dynafit Ultra Campu | FOTO Jan Poláček

"Človek má možnosť spoznať svoje súčasné limity, zistiť, kde má medzery a čo sa dá robiť inak a možno aj lepšie."

Od lyže po čelenku - Dynafit je značka, ktorá má už roky svoje meno vo svete zimných horských vytrvalostných športov. Ako jeden z mála výrobcov na svete dokáže pokryť a ponúknuť všetko potrebné vybavenie zo svojho portfólia najmä skialpinistom. S každou letnou bežeckou sezónou sa však značka Dynafit čoraz viac presadzuje aj vo svete terénneho behu: na trailoch, v kopcoch a v horách. Ako je jej zvykom, vybavuje športovcov všetkým, čo potrebujú od hlavy až po päty, a to na krátke behy ( produktová rada SKY), stredné vzdialenosti (rada ALPINE) aj na najdlhšie a najnáročnejšie výkony na trasách ULTRA. Výbava na tieto (často extrémne) aktivity musí spĺňať tie najnáročnejšie kritériá - všetko musí byť ľahké, pohodlné a predovšetkým stopercentne funkčné. A aký je najlepší spôsob, ako dokázať bežeckej komunite, že všetko funguje, sedí a vybavenie je absolútne spoľahlivé? Samozrejme, v teréne a v akcii!


Rozhodli sme sa preto osloviť verejnosť a pozvať niekoľko skúsenejších bežcov (ktorí už majú niečo odbehané), aby sa k nám, ktorí stojíme za značkou, pridali na DYNAFIT ULTRA CAMP vo Vysokých Tatrách. Na mieste, ktoré je pre ultrabehy ako stvorené! Od prvej myšlienky sme chceli urobiť špičkové podujatie, v mimoriadnej horskej bežeckej destinácii, s výnimočným hotelovým zázemím a nabitým programom, ktorý by posunul behanie účastníkov zase o niečo ďalej. Cieľom bolo nechať bežcov otestovať všetku potrebnú výbavu a podľa možností im odovzdať skúsenosti, ako behať ešte lepšie alebo kedy a ako regenerovať. To všetko v príjemnom duchu a atmosfére, aby zážitok bol pozitívny a nezabudnuteľný. Máme dojem a spätnú väzbu, že všetko prebehlo na jedotku. 😊


Samotný počet prihlášok nás veľmi pozitívne prekvapil a sám o sebe naznačuje, ako veľmi sú Česi a Slováci nadšení pre ultrabehy. Konečný výber z takmer stopäťdesiatich uchádzačov preto určite nebol jednoduchý. O to viac nás teší, že všetci účastníci si od prvého momentu "sadli" a počas celého kempu boli naladení na rovnakú vlnu - s nadšením očakávali, čo prinesú nasledujúce dni. Program bol nabitý. Uskutočnilo sa niekoľko spoločných školení a behov, prezentácií a workshopov, ale aj wellness alebo len pokec pri večeri či káve.


Pod vedením skúseného trénera Radka Civiše sme pilovali techniku (bežecká abeceda a ostré zbehy v super členitom tatranskom teréne, dokonca aj v snehu!). Veronika Vnenčáková, fyzioterapeutka slovenských vrcholových športovcov, nám poradila, ako sa správne ponaťahovať, korigovala nesprávne pohybové stereotypy a prelepovala prípadné boľavé miesta. Braňo Behul z Hammer Nutrition nás oboznámil so zásadami a princípmi výživy počas ULTRA výkonov. Lenka Poláčková (Vacvalová), ktorá pred pár dňami prebehla celú Via Alpina z východu na západ (2123 km za 39 dní!), bola pre mnohých skutočnou bežeckou inšpiráciou. Tatranskí bežci na domácej pôde - Matúš Vnenčák a Tomáš Repka - boli opäť najkompetentnejšími sprievodcami na trase už legendárneho ULTRA behu Tatranská Šelma, ktorú mohli všetci účastníci zvládnuť za dva dni. Podľa slov Matúša: "Tatranská šelma každého požuje, nás našťastie nezožrala, ale nakoniec vypľula!". Honza Poláček všetko skvele nafotil, pozrite si galériu nižšie. Najdôležitejší však boli naši účastníci a my im ďakujeme za spoluvytváranie skvelej atmosféry ULTRA Campu a pozitívne ohlasy. Kto sú účastníci a ako tábor prežívali, sa dozviete v ďalšej časti článku!

#ultracamp

Ján Benedikty

30 rokov, operation manager vo firme, ktorá sa venuje svetelnému dizajnu


Pochádzam z malej dedinky Betliar, ktorá sa nachádza na východnom Slovensku pod Volovskými vrchmi ale po štúdiu v Košiciach som sa presunul na západné Slovensko a momentálne žijem v Bratislave už 6 rokov. V bežnom živote sa okrem práce venujem prevažne športu, ktorý je mojou neoddeliteľnou súčasťou už od detstva. Nakoľko moja práca je skôr sedavá, tak rád využívam každú možnosť na pohyb, či už ide o dochádzanie do práce na bicykli alebo ide o bežecké tréningy v Malých Karpatoch, ktoré sa stali už dennou rutinou.


Musíš mít už něco naběháno. Jaká byla tvoje cesta, kterou jsi se dostal k ultratrailu?

Už ako malý som začal hrávať futbal a v neskoršom veku aj futsal. Nakoľko je dobrá fyzička dôležitou súčasťou týchto športov, tak som sa snažil aj individuálne zlepšovať práve bežeckú stránku. Postupne ma však beh začal baviť viac a viac, prišli prvé preteky na 5km, 10km, prvý cestný polmaratón v roku 2019 a zistil som, že práve beh je to čo mi prináša radosť. Motivujúce bolo, že čím viac človek vložil do tréningu, tým viac sa mu darilo zlepšovať. Po polmaratóne som hľadal ďalšie výzvy a ciele, tie som našiel v podobe trailových behov, behov do kopca a v neposlednom rade v ultratraile, ktorý je aktuálne moja najobľúbenejšia disciplína. Prvé ultra, ktoré som zabehol bolo v roku 2021 a to konkrétne Ultra Fatra, ktoré sa beží cez moje obľúbené vrcholy Veľkej Fatry. Zatiaľ najdlhšie bolo Zázrifské pobehaňä (72km) ale pevne verím, že ak pôjde všetko ako má tak sa podarí tento rok aj „dospelácke ultra“ a absolvujem svoju prvú 100km+ vzdialenosť 😊


Ultra Camp není pro bábovky. Jaké nejnáročnější chvilky jsi zažil a co jsi si naopak nejvíc užil?

Ultra camp bol veľmi rôznorodý a priniesol veru všelijaké chvíľky. Medzi tie najnáročnejšie, no pre mňa osobne aj najkrajšie, boli určite každodenné bežecké tréningy v krásnom ale náročnom teréne Vysokých Tatier. Človek sa musel plne sústrediť a prispôsobiť sa technickému terénu, čo sa aj vďaka radám trénerov myslím, že podarilo. Taktiež nás (aj našu bežeckú výbavu) Tatry odskúšali počasím a užili sme beh v daždi, po mokrej žule, tak i krásne slnečné počasie. Ja osobne som si veľmi užil možnosť si zatrénovať s vynikajúcou partiou ľudí, trénermi, ktorí nás vzdelávali, či už po praktickej, tak aj po teoretickej stránke. Vďaka prednáškam z rôznych sfér ako bolo stravovanie, technika behu, regenerácia, prevencia pred zrazeniami a kopec ďalšieho sme mali každý deň možnosť načerpať množstvo užitočných informácii. Navyše bolo skvelé mať možnosť otestovať aktuálne modely bežeckej výbavy od Dynafitu, či už išlo o bežeckú obuv, vesty alebo palice.


V čem ti Ultra Camp pomohl? Co nového jsi zjistil (třeba i o sobě?)?

Ultra Camp mi určite pomohol zistiť, kde sú moje nedostatky, čo je možné ešte výrazne zlepšiť a hlavne ako toto zlepšenie dosiahnuť. Napríklad v podobe stravovania, nastavenia hlavy a správneho tréningu. Bolo zaujímavé si v praxi vyskúšať aké dôležité je sa správne na beh pripraviť napr. v podobe kvalitnej rozcvičky a taktiež ako po behu správne regenerovať resp. sa starať o svoje telo medzi tréningami. Ultra camp mi ukázal, že je predo mnou ešte dlhá cesta ale zároveň účasť na tomto campe je pre mňa veľkou motiváciou do ďalšieho tréningu. Tak nech nám to všetkým naďalej behá! 😊

Vanda Nováková 

35 let, produkčná a špecialistka komunikácie pre Kanceláriu architekta mesta Brna


Narodila jsem se v Brně, kde přes krátkou odbočku do Prahy, žiji i nadále. Mám dvě malé děti, dva psy a podporujícího muže. Už šest let pracuji pro městského architekta v samém centru Brna na oddělení komunikace. Organizuji akce, moderuji, píšu články, točím videa a věnuji se sociálním sítím. Miluju sport, přírodu, hory a hlavně dobrou kávu s ovesným mlékem.


Každý z vás se během Ultra Campu zúčastnil kreativní výzvy. Proč tě vystihují zrovna tyhle předměty?

V životě jsem ukecaná, energická, bláznivá a otevřená. A někdy taky trochu blond. Miluju kávu, i když před silnou černou kávou dám radši přednost té s kapkou ovesného mléka. Je to takový můj doping a odměna v jednom šálku. Tento hrníček mám navíc z milované Šumavy, která mě zatím vždycky jen ukázala svoji těžkou stránku.


Co tě napadlo, když jsi se dozvěděla o Ultra Campu? Přihlásila jsi se okamžitě?

Jak je někde napsáno ultra hned mě to zaujme. Od té doby, co jsem poprvé běžela závod nad padesát kilometrů, je to prostě láska. Na kemp jsem dostala tip od trenérky a zrovna jsem byla na závodech. Celý běh jsem přemýšlela, jaké by to asi bylo běhat s partou podobných lidí v horách. No a jak jsem doběhla do cíle, poslala jsem přihlášku asi hodinu po tom. Po doběhnutí závodu mám vždycky pocit, že dokážu lámat skály a tak se ráda přihlašuji na závody a podobné výzvy. Tohle vypadalo jako parádní víkend navíc s délkou tras podle mého gusta.


Ultra Camp není pro bábovky. Jaké nejnáročnější chvilky jsi zažila a co jsi si naopak nejvíc užila?Určitě to byl nejtěžší kemp, na kterém jsem kdy byla. Náročný byl sám o sobě technickým terénem, převýšením a počasím. Náročné pro mě bylo vypořádat se s únavou z předchozích dní, s terénem plným technických pasáží. Sama jsem šla hlavně při sebězích na hranici své komfortní zóny. Ale o tom to je. Ten pocit, když překonáte svůj limit je neskutečný. Nejvíc jsem si užila povídání hostů, kteří jsou v horách denně a je to pro ně to samé, co pro mě moje cyklostezka v Brně. Jejich zážitky ze závodů, kdy šli na takovou hranu, že to často málem bylo o život, člověk jen tak neslyší.


V čem ti Ultra Camp pomohl? Co nového jsi zjistila (třeba i o sobě?)?

Celý Dynafit ultra camp byl pro mě neskutečnou inspirací. Od lidí, kteří žijí v horách a žijí horami. Já sama mám k těmto velikánům z kamene neskutečný respekt a učit se od nejlepších je vždycky obohacující. Sama jsem si dokázala, že se dá běhat v horách i týden po těžkém závodě a jak můžu pracovat s únavou v nohách, ale také v hlavě. Uvědomila jsem si, jak je důležité žít tady a teď, a užívat si každou minutu, co je člověk venku v přírodě. Tatry jsou neskutečně krásné a jsem moc ráda, že jsem si mohla zaběhnout trasu tak legendárního závodu, jako je Tatranská šelma.


Veronika Staňová

Vývojár elektrických káblových zväzkov pre BMW, 2.Silovo-kondičný tréner a výživový poradca vo fitness centre Fitfabrik


Pochádzam z malej dedinky Horná Poruba, ktorá sa nachádza uprostred pohoria Strážovské vrchy a tak teda od malička som mala hory ako na dlani, no užívať som si ich začala až o pár rokov neskôr. Momentálne som sa presťahovala do neďalekého mestského prostredia, ktoré je taktiež obkolesené lesmi a kopcami. Stačí mi len obuť tenisky a vybehnúť nazbierať pár výškových metrov. V bežnom živote chodím denne do práce na väčšinu dňa, z ktorej chodím následne do ďalšej, keďže sú to dve úplne rozdielne povolania, ani mi nepríde, že niekedy pracujem 12-14 hodín denne či cez víkendy. Som taký malý neposedný živel. Takže niekedy aj pred prácou stíham svoj tréning a poobede následne ďalší, prípadne podnikneme spoločne s priateľom nejaké aktivity ako bicykel či fitko alebo pracujem ešte vo fitku, kde trénujem svojich klientov.


Co tě napadlo, když jsi se dozvěděla o Ultra Campu? Přihlásila jsi se okamžitě? 

Keď som si prečítala, že Ultra Camp organizuje Dynafit a čo to obnáša, jednoducho som si povedala len: "WAU! To musí byť úžasné. Keby som to raz mohla zažiť." Neprihlásila som sa hneď. Poslala som to priateľovi, že to musí byť naozaj bomba a on mi hovorí, že prečo to neskúsim. Ja že no určite by ma nevybrali, tam sa dostanú ľudia čo majú nabehaných omnoho viac kilometrov ako ja, čo som ultra ešte ani nebežala a môj nadlhší beh bol cestný maratón. Ale pár dní mi to nedalo a že za skúšku nič nedám. Len tak zo srandy to vyplním. Ale nečakala som šancu ani 1%, že by ma vybrali. No nevyskúšaš, nevieš. O pár týždňov na to som sa dozvedela, že som bola práve aj ja na camp vybratá z mnohých 144 prihlásených. No sama som tomu neverila a ten e-mail som čítala asi 10-krát. A následne aj tak čakala, či mi nepríde ďalší, kde bude napísané, že to bol omyl :D


Ultra Camp není pro bábovky. Jaké nejnáročnější chvilky jsi zažila a co jsi si naopak nejvíc užila? 

Ja som sa spočiatku alebo teda pred kempom celkom obávala ako to zvládnem, hlavne keď som videla program, že snáď nebudem nikoho brzdiť a stoj čo stoj aj keby sa mám preplaziť, tak to musím dať, keď už som dostala takúto úžasnú príležitosť a môžem povedať, že napriek tomu, že bežecké trasy boli veľmí náročné, hlavne stúpaniami v nadmorskej výške Tatier a taktiež tatranský skalnatý terén, ktorý bol sem tam aj zasnežený, tak som to zvládla veľmi dobre a som na seba pyšná, že som si to celé brutálne užila.


V čem ti Ultra Camp pomohl? Co nového jsi zjistila (třeba i o sobě?)? 

Ultra Camp mi poskytol mnoho nových informácií, či sa to týka techniky behu, štýlu tréningov, ako sa zlepšiť, ako si hlavne nastaviť svoju hlavu na preteku. Taktiež vďaka našej milej fyzio sme sa naučili ako nalepšie regenerovať alebo ako sa rozcvičiť pred behom či zlepšiť svoju mobilitu. Taktiež sme dostali cenné rady od Hammer nutrition ako vhodne podporiť náš výkon. Ale hlavne mi camp dodal odvahu. Dodal mi odvahu nebáť sa skúsiť nové veci, odhodlať sa na niečo, čím si nie som istá, že zvládnem a mám z toho strach, aj keď je to mojím snom. Pomohol mi viac si veriť, nebáť sa výjsť zo svojej komfortnej zóny a tak si plniť svoje sny a to teda zabehnúť moje prvé ultra.

Veronika Macháčková

 35 let, Senior Solution Consultant


Pocházím původem z Beskyd, konkrétně z malebného městečka s bohatou historií v srdci Valašska – Rožnova pod Radhoštěm. Dlouhou dobu jsem také žila v našem hlavním městě, kde vlastně pracuji doteď, i když jen na dálku. Srdce mě však vždy táhlo zpět na „rodnou hroudu“, proto jsem se před třemi lety rozhodla vrátit a jsem za toto rozhodnutí nesmírně ráda, protože jsem člověk, který miluje pohyb a hory. Když tedy zrovna neběhám po horách nebo po asfaltu většinou trávím volný čas s přítelem, rodinou a jinými sportovními aktivitami, ať už jde o fitness, jógu, jízdu na kole, kolečkových bruslích, lezení a v zimě miluji výlety na skialpech.


Každý z vás se během Ultra Campu zúčastnil kreativní výzvy. Proč tě vystihují zrovna tyhle předměty? 

Už od útlého věku miluji hudbu a tanec. Jako malá jsem dokonce byla členkou Valašského folklórního souboru Podskaláček, proto ta sluchátka. Hudbu mám vlastně s sebou téměř vždy a všude. Dost často si s sebou beru sluchátka i na běhání, kdy se uzavřu do takové své malé bubliny, užívám si okolní scenérie a beaty v uších. Je to takový můj relax. Doma nám i vzhledem k povaze jednoho z přítelových povolání hraje hudba také poměrně často. A proč oříškové máslo? No….to by vám mohli v Trinutce vyprávět podle počtu objednávek. Je to taková moje závislost už spoustu let a vyzkoušela jsem jich nepřeberné množství. Kdyby existovala pracovní pozice degustátora ořechových másel, jdu hned do toho. :D


Musíš mít už něco naběháno. Jaká byla tvoje cesta, kterou jsi se dostala k ultratrailu?

Běh je součástí mého života v podstatě odjakživa. Už na základní škole jsem závodně běhala přespolní běhy a v zimě na běžkách, pak ale přišla puberta a s ní odlišné zájmy, takže šel běh, a i sport obecně trošku stranou. :D Postupem času jsem si k běhu našla opět cestu. Když jsem se pak po letech v Praze vrátila zpět do Beskyd, kde je, troufám si říct, velmi silná základna trailových běžců, naprosto mě to pohltilo. Nejprve jsem běhala jen kratší vzdálenosti, které se však postupně prodlužovaly a skončilo to u Beskydské sedmičky a LH24.


Ultra Camp není pro bábovky. Jaké nejnáročnější chvilky jsi zažila a co jsi si naopak nejvíc užila?

Nejnáročnější chvilky jsem zažívala nejspíš první den, kdy jsem zjistila, že moje tělo, respektive plíce, reagují na vyšší nadmořskou výšku hůř, než bych čekala. Snažila jsem se s tím bojovat a s každým dnem to bylo o kousek lepší, ale když jste zvyklí podávat nějaký výkon a najednou to nejde, je to trošku nápor na psychiku. Tatranskou magistrálu, po které vede trasa Tatranské šelmy ULTRA, jsem si naposledy prošla před mnoha lety a moct si ji zaběhnout spolu s profesionály v „nechodeckém“ tempu, byl rozhodně zážitek a všem, kdo se tomuto sportu věnují doporučuji vyzkoušet. 😊