Už ako dieťa som bola veľmi súťaživá a bavili ma všetky športy. Popri základnej škole som sa venovala tancovaniu a navštevovala 10 rokov súkromnú umeleckú školu. Počas ZŠ som hrávala za školu volejbal a neskôr som behávala krátke vzdialenosti. Potom som niekoľko rokov prestala so športom a podľahla hektickej puberte. 

V roku 2018 som začala behávať a na plno som tomuto športu podľahla. Rok na to som začala pretekať Spartan Race, kde sa mi podarilo na Majstrovstvách Európy v Taliansku vybojovať 1.miesto vo svojej vekovej kategórií. Na pretekoch sa mi predovšetkým páčila príroda a kopce. A tak som v tom pokračovala rok a nakoniec som ostala len pri samotnom behu v prírode, ale i na betóne. Prírodu som si zamilovala natoľko, že ak mám voľno v tréningu rada zájdem na turistiku, lyže, skialpy v lete na horský bicykel, ktorý taktiež veľmi obľubujem. 

V roku 2021 som prechádzala náročným obdobím, stratila milujúceho človeka a jediné útočisko sa stala príroda. Od roku 2021 som do kosti podľahla behu v prírode, jedine tam cítim ako mi všetko okolo rozumie, ako tam patrím a môžem lietať, byť nekonečne voľná a v neposlednom rade cítim ako stratený blízky človek stojí pri mne. Beh mi dal silu a stal sa mojím životom. Začala som viac trénovať behy do vrchu - ak srdce pumpuje, nohy tvrdnú vtedy ma to začína baviť najviac. Rada zdolávam všetko kde si ľudia myslia, že končia hranice. Dokážeme všetko po čom túžime, beh mi dal disciplínu a naučil ma pravidelnosti, vôňa v prírode ma poháňa vpred, každý vrchol je ak splnený cieľ, zbeh čím je ostrejší tým viac lietam, terapeut je príroda a pokoj v nej :-). 

Pretekanie som vraj „zdedila“ po svojom tatinovi. Milujem atmosféry a adrenalín na pretekoch, no predovšetkým, že pretek nemá hranice a dokážem vždy ísť za ne. Vždy sa možno nájde niekto lepší, ale ja chcem byť najlepšou verziou seba. Cesta je cieľ a ja sa vždy teším na každú jednu cestu, pretože aj keď to bolí je to dobrá bolesť a tak to mám rada.