Joží Macková: Budovanie predajne je ako maratón bez cieľa

Johana Macková je skialpinistka a trailová ultramaratónkyňa, ktorá má za sebou naozaj slušnú zbierku veľmi náročných pretekov. Na konte má napríklad trojnásobné celkové víťazstvo Českého pohára v skialpinizme či dve celkové víťazstvá Britského pohára v skialpinizme. Vyštudovala outdoorový odbor Adventure Performance and Coaching na univerzite v Škótsku. Aktuálne žije v Trutnove, kde si nedávno otvorila rodinný kamenný obchod UPHILL Sport s outdoorovým tovarom značky Dynafit a ďalších. Joži sa tiež pred asi 12 rokmi stala prvou ambasádorkou značky Dynafit v Česku. Aká je jej cesta k horám, vlastnému obchodíku i ku značke Dynafit?

Joží, si „služobne najstaršia“ ambasádorka Dynafitu. Ako sa to stalo? Kedy a kde to všetko začalo?
Už je to tak dávno, že sa to z pamäti ťažko loví. Ale tuším, že naša spolupráca začala niekedy na jubilejnom 10. ročníku Noci Tuleních pásov, so štartom ešte z Janských Lázní. Bol to môj úplne prvý skialpový pretek. Vtedy som to nejako zázračne vyhrala, predbehla som Gaba (Branislava Adamca, vtedajšieho manažéra Dynafitu), a ešte som v tombole vyhrala Dynafit lyže. A tak si ma tam chlapci všimli. Proste šťastie začiatočníka.

Prečo práve Dynafit? Vtedy ešte nebol tak známy… Váhala si, či do spolupráce ísť?
Ono to vzniklo veľmi prirodzene. Stali sme sa s tímom od Dynafitu kamaráti, chlapci mi dali trebárs “na dobré slovo” nejaké oblečenie na test alebo pretekárske lyže za skvelú cenu, ktoré bolo vtedy naozaj ťažké zohnať, ale rozhodne sme nemali zmluvy ako dnes. Išlo sa potom na preteky, napísal sa o tom článok a spravili sa pekné fotky z terénu. Vtedy sa aj rozbiehal instagram a mňa vždy bavilo fotiť. Ako študentke mi to prišlo úplne božské, pretože som si ani takto skvelú výbavu nemohla dovoliť. Dynafit možno v tej dobe nebol mainstream, ale v našej komunite bol známy veľmi a už vtedy to bola špička v oblasti skialpového vybavenia. Takže nebolo dôvod váhať.

Si rodená Trutnovačka? Máš hory v rodine, alebo si si k nim našla cestu sama?
Ja som rodená Pražáčka – baby z Dejvíc! :D Ale v Prahe som nikdy poriadne nežila. Vyrastala som v Hradci Králové a vo Lhote pri Trutnove (tam, kde je dnes základňa Trutnov Trails) som mala babku s dedkom a jazdila som tam skoro každý víkend. Trávila som veľa času v Krkonošiach, Jestřebích horách a na skalách okolo Adršpachu. Hory mám v krvi od malička hlavne vďaka rodičom, ktorí veľa liezli na pieskoch, v Tatrách aj po väčších horách. Ako dieťa a pubertiačka som aj pretekala na bežkách, na horskom bicykli, a dokonca aj na skateboarde! Jedno obdobie som tiež dosť liezla.

Študovala si nejaký čas v Škótsku. Prečo práve tam? Ako ti sadla škótska povaha a daždivé podnebie? Piješ odvtedy večer whisky s príchuťou rašeliny?
V Česku som študovala na Karlovej univerzite a druhú vysokú potom na britskej univerzite v Škótsku. Študovať v angličtine a žiť v inej krajine úplne samostatne bol vždy môj sen, ale po gympli som na to ešte nemala odvahu. Počas štúdia Geoinformatiky na Karlovke ma však postihol veľký zdravotný „zásek“, kvôli ktorému sa mi život aj hodnoty trochu obrátili naruby. V nemocnici som pochopila hodnotu času, ktorý tu každý máme vymedzený. Došlo mi, že kvalita života sa nemeria dĺžkou jeho dní, ale tým, ako dni, ktoré nám boli dané, prežijeme – a že nie je na čo čakať. A tak som podala prihlášku na zahraničné štúdium.

Prekvapivo to vyšlo a môj sen zo strednej sa začal plniť! Kampus univerzity, na ktorú som nastúpila, sa nachádzal v malom outdoorovom mestečku Fort William na severozápadnom pobreží priamo pod Ben Nevisom. Takže som mohla behať aj liezť do sýtosti. Sever sa mi vždy páčil a chladnejšie podnebie mi úplne vyhovuje – bol to jackpot. Zo začiatku som síce s búrlivým počasím a neustálym dažďom hrozne bojovala, ale potom som so škótskym podnebím úplne splynula. Proste máš furt mokré topánky, ale ono je to úplne jedno, pretože aj keď vybehneš na trail za slnečného dňa, hneď sa prepadneš do močiaru. Musím povedať, že dnes mi to aj chýba. Síce žijem pod horami v krásnej prírode, ale taký čerstvý vzduch ako tam tu naozaj nie je.

Čo sa týka whisky, ja vôbec nepijem alkohol, takže to som tam veľmi nepreskúmala. Zato som mala šťastie na báječných ľudí a kamarátov. Škóti sú veľmi priateľskí, skromní a otvorení ľudia. Podporia ťa aj ako cudzinca, nehodnotia a želajú si navzájom len to dobré. Vždy som sa tam cítila vítaná a v podstate ako doma.

Vrátila si sa ale do Čiech. Chýbali ti Česi, rodina? Alebo prečo?
Po škole som sa vrátila hlavne kvôli rodine a starčekom. Babka s dedkom už neboli v najlepšej kondícii a vedela som, že mi s nimi už veľa času nezostáva. Nebolo to najľahšie rozhodnutie, ale bolo správne, a ešte sme si spolu tých pár rokov užili. Medzitým prišiel Brexit a návrat do Škótska sa pre mňa stal zložitejší. Ale voľnosť a divoká príroda severu, priateľská a prajná povaha aj otvorenosť miestnych mi veľmi chýba.

Relatívne nedávno si si otvorila vlastný outdoorový obchod UPHILL Sport, špecializovaný na značku Dynafit a ďalšie. Otvoriť si v dnešnej dobe veľkých reťazcov malý, úzko zameraný kamenný obchod, to chce celkom odvahu. Kde vznikla táto myšlienka?
Už v detskej izbe som mala malý obchodík s vlastnými výrobkami a kasírovala rodičov pri každom vstupe! Mať vlastný obchod ale nikdy nebol môj sen ani cieľ. Skôr som vždy bola taká tá kreatívna a veselá duša. Ale skúsenosti z rôznych zamestnaní za posledných desať rokov, štúdium v Škótsku, športovanie a pretekanie, rovnako ako vášeň pre outdoorovú módu, ma nakoniec priviedli k tomuto nápadu. A podmienkou, aby som mohla ponúkať značky, ktoré som si vysnívala, bolo otvoriť rovno kamenný obchod.

Dlho som nad všetkým premýšľala, zbierala potrebné základné vedomosti a niekoľko rokov mi trvalo vôbec sa dostať na štartovaciu čiaru. V zmysle prípravy predajne, priestoru a presvedčenia dodávateľov aj našetrenia základného kapitálu na tovar. Ale nakoniec vznikol náš vysnívaný UPHILL sport – rodinný obchod a zároveň miesto, kde sa stretávajú všetky horské duše, ako sme my.

V UPHILLe si každý môže v pokoji, bez ruchu obrovského nákupného centra, vybrať to, po čom jeho outdoorové srdce túži. Ku každému návštevníkovi pristupujeme individuálne, odovzdávame mu naše osobné skúsenosti a pomáhame vybrať ten správny produkt pre jeho konkrétne aktivity a športové ciele. Čo predávame, to sami používame. Dynafit je značka, ktorú pre našich zákazníkov testujeme v horách aj počas pretekov. Náš obchodík je úplný opak napríklad Decathlonu – namiesto nekonečného množstva tovaru bez jasného zamerania u nás nájdete starostlivo vybrané vybavenie, pri ktorom si môžete byť istí kvalitou a tým, že vám s výberom poradí odborník.

A čím sa ešte náš UPHILL odlišuje? Tovar od nás často inde v Česku nenájdete!

Aké to je, vybudovať si predajňu úplne od nuly? Stálo ťa to pár šedivých vlasov?
Skôr už mi z toho všetky vypadli (smiech)! Zhrnula by som to asi tak, že nápady a sny sú krásna vec, určite by sme si ich mali plniť alebo sa o to aspoň pokúsiť. Ale ich realizácia je často zložitejšia a tŕnistejšia, než sme si na začiatku predstavovali. Zvlášť to platí, ak ťa nikto nevedie za ručičku a nepodáva ti pritom pomocnú barličku. Budovanie predajne by som prirovnala k veeeľmi dlhému ultramaratónu bez cieľovej pásky, cez hlboké temné údolia plné neznáma až po vrcholky zaliate slnkom s krásnymi výhľadmi. Je to každodenné dobrodružstvo, kde cesta je cieľ.

Cítiš, že sú predajne tohto typu kvôli veľkým reťazcom v ohrození?
Špecializované kamenné predajne sa kvôli narastajúcemu vplyvu e-shopov a veľkých reťazcov určite ocitajú v náročnejšej situácii, ale nie je to nutne otázka priameho ohrozenia. Záleží na tom, ako sa jednotlivé obchody adaptujú na meniace sa podmienky trhu. Kamenné obchody majú veľmi silné karty, ako je osobný prístup, jedinečný tovar, odborné poradenstvo a možnosť si produkty prezrieť a vyskúšať. Nikoho z nás veľmi nebaví naháňať balíky tam a späť, keď vám nesadne veľkosť.

U nás si navyše môžete nákup spojiť napríklad s výletom do Krkonôš, ktorý vám radi pomôžeme naplánovať a dáme vám aj tajné tipy na naše obľúbené trasy! S UPHILLom tiež organizujeme pravidelné športové akcie pre širokú verejnosť, počas ktorých beháme alebo skialpujeme, navzájom sa motivujeme, zdieľame skúsenosti a pod.

Myslím si, že osobný kontakt, rady založené na vlastných zážitkoch a odporúčania pri výbere produktov zamerané na naozaj konkrétnu potrebu konkrétneho zákazníka nedokáže online prostredie nahradiť. Ja kombinujem kamennú predajňu aj s e-shopom, takže spájam výhody oboch svetov.

Keď sa človek pozrie na sociálne siete obchodu aj na obchod samotný, je za tým vidieť obrovská práca a cit pre detail. Nepremýšľala si, že by si sa živila skôr grafikou, alebo niečím podobným?
Veľmi pekne ďakujem, to beriem ako veľkú pochvalu! Určite je to niečo, čo ma veľmi baví, ale robím to čisto pocitovo a dosť po domácky, takže by som sa asi ešte musela veľa zlepšiť, aby som sa tým mohla živiť. Ale vášeň a zápal pre tento odbor určite mám. Či už ide o oblečenie, nejakú grafiku alebo napríklad interiér – pokiaľ to nie je zladené vizuálne aj funkčne, tak nie je moja duša na 100 % spokojná.

Joži, pretekáš ako na skialpoch, tak v trailovom behu. A to dosť úspešne. Pretekala si aj v cyklistike. Nebudem sa ťa pýtať na tvoje pretekárske úspechy, je ich toľko, že si ich prehľadne vypíšeme do tabuľky nižšie v článku. Skôr mi povedz – máš nejaký vysnívaný pretek, na lyžiach alebo v behu, kde si ešte nebola a túžiš si ho zabehnúť? Smeruješ aktuálne k niečomu?
Musím povedať, že som si už veľa pretekov splnila. Ale zároveň je mnoho ďalších, ktoré ani v jednom živote nemôžem stihnúť. Z bežeckých by som sa rada pozrela na Trofeo Kima, Hornindal Rundt, späť na Jura Fell Race, Ben Nevis Ultra, Laugavegur Ultra a stovky ďalších. Som taký ten fanatik, čo by mohol celé hodiny rozprávať o pretekoch a plánovať kam sa pôjde, ale medzi tým človek musí aj pracovať a nejako fungovať.

V zime by som veľmi rada do Nórska alebo Švédska na nejaký pekný skimo pretek. Ale aktuálne je mojou najväčšou motiváciou a snom udržať si zdravie a kondíciu tak, aby som sa mohla športu a pretekom venovať čo najdlhšie. Cieľ je skôr udržateľnosť než výsledky. Priala by som si byť taká tá fit babka, čo sa aj na dôchodku sklzne na ski.

Pamätáš si svoj úplne prvý bežecký a prvý skialpinistický pretek? Kde a kedy to bolo?
Teda, pretekala som od malička vo všetkom možnom, takže si ťažko spomeniem na úplne prvý. Asi to bolo na bežkách alebo bicykli, tipla by som si tak v 4–5 rokoch. V hlave mi každopádne utkvel Beh Terryho Foxa. Vtedy som chodila na základke na atletiku, kde sme sa stále točili na ovále. Mňa to extra nebavilo a popravde som bola aj párkrát “za atletikou”. Potom sa raz v rámci atletiky konal práve tento beh na 5 km po neďalekom parku, a mňa to úplne nadchlo. Brány oválu sa otvorili a my sme boli v prírode na cestičkách! Druhý silný zážitok si pamätám z Ádru, kam ma otec prihlásil asi v 9 rokoch na Ádrkros – 9 km. Sotva som to dokončila, ale v teréne ma to extrémne bavilo.

Na skialpoch som chodila už od 14 rokov, ale mala som v puberte dosť vleklé problémy s krvou a bohužiaľ som trávila dosť času po nemocniciach, tak nebola sila pretekať. Mojím prvým skialpovým pretekom bola už spomínaná Noc tuleních pásov niekedy, keď som mala 20. To bolo asi rok po hospitalizácii. Pre mňa to bolo ako zázrak. Rozbehnúť sa bez problémov v plnej sile nahor po všetkých tých šialených nepríjemnostiach bol úplný pocit slobody. Takto vlastne vznikol aj nápad na názov UPHILL – radosť z pohybu v prírode nahor, či už pešo, „behom“, na bicykli alebo na lyžiach. Radosť a pocit slobody, ktorý zažívame, keď sa na vrchole rozhliadneme do krajiny.

Koľko hodín týždenne asi trénuješ? Bola si niekedy pod trénerom, alebo si „samouk“?
Pod trénerom som bola možno tak na tej základke na atletike. Inak som vždy všetky športy robila podľa pocitu. Za tie roky som sa naučila dobre počúvať a nacítiť svoje telo. Tréningové hodiny sa líšia podľa typu sezóny, športu, aktuálnej vyťaženosti v práci (psychickej aj fyzickej) aj aktuálneho stavu tela, prípadne aj ženského cyklu. Mám nejaký hrubý plán, ktorý mi funguje, ale zároveň ho aj dosť upravujem podľa aktuálnej situácie.

Veľká časť ľudí, čo sa po horách pohybuje, sa skôr či neskôr dostane do hôr vyšších. Lákala by ťa napríklad nejaká sedemtisícovka alebo niečo podobné? Ako to máš napríklad s lezením?
Keď pominiem detstvo strávené na pieskovci s rodičmi, tak som sa lezeniu venovala intenzívne v puberte aj na výške. Špeciálne potom na tej druhej v Škótsku. Keď pred tebou na prednáške sedí Dave MacLeod a rozpráva ti o E11 a za oknami vidíš Ben Nevis a Glen Nevis Polldubh Crags, nemáš kam pred lezením uniknúť! Dve letá som tam so spolužiakmi preliezla a zlepšila sa natoľko, že som dokázala kombinovať trail running so sólo lezením ľahších ciest v severke Benu. To ma extrémne bavilo. Naproti tomu sedemtisícovka ma neláka vôbec. Ale určite by som si na lezenie chcela urobiť viac času aj teraz, ale s obchodom, pretekmi na lyžiach a behaním po horách mi na to už čas nezostáva.

A ešte nám prezraď – vieš aj oddychovať? Našli by sme ťa na dovolenke niekde v Grécku, alebo si chodíš oddýchnuť a zároveň zatrénovať do hôr?
Pri mori na pláži by ste ma našli len z donútenia. Nemusím horúčavy a ani veľmi neposedím. Radšej cestujem smerom na sever do chladnejších krajín. Väčšina mojich “dovoleniek” sú výjazdy za zaujímavými pretekmi, v rámci ktorých sa snažím aj preskúmať dané miesto a miestnu kultúru!